O VNÚTORNOM DIEŤATI
Predstav si najprv situáciu, kde matka kričí na svoje dieťa, ktoré práve rozbilo pohár. To dieťa chcelo s dobrým úmyslom priniesť ten pohár mame, aby jej pomohlo pri upratovaní.
No keď sa ten pohár rozbil, mama naňho začala kričať:
„Prečo si ten pohár rozbil?“, „Si úplne neschopný“, „Nič nedokážeš urobiť poriadne“. „Choď preč, choď do svojej izby!“. To dieťa nerozumie prečo naňho mama kričí, začne plakať a jediné čo teraz potrebuje je objatie, no mama ho posiela preč. Sedí vo svojej izbe a cíti sa smutné. Nevie si poradiť s návalom emócií, ktoré ho zaplavili. Sedí tam a premýšľa, že to čo povedala mama musí byť pravda. Začne si o sebe myslieť, že samé nič nedokáže a nie je dosť dobré. Dieťa postupne rastie a stáva sa dospelým, na všetko čo sa vtedy stalo už zabudlo. Malá časť z neho však ostala v tej izbe, kde sedel sám a smutný, so všetkými tými emóciami a myšlienkami o sebe. Keď sa potom v dospelom živote dostane do situácie napríklad v práci, kde dostane kritiku na odvedenú robotu, odrazu ho zaplavia silné emócie a začne si myslieť že nie je dosť dobrý na tú prácu, že je neschopný. Dospelého ani na sekundu nenapadne, že to, čo teraz cíti, už raz dávno prežil, len na to zabudol. Že to, čo teraz cíti, je presne to, čo cítil vtedy, keď ho mama poslala do svojej izby. Nevie, že tieto emócie sú vlastne emócie toho malého dieťaťa. Že to ono reaguje na šéfovu kritiku.
Možno si už aj ty videla človeka, o ktorom si si pomyslela, že sa správa detinsky. Možno aj ty sama sa tak niekedy správaš. Takéto detské správanie môže vyzerať napríklad ako záchvaty hnevu, zlá nálada, trieskanie vecami a dverami, tichá domácnosť, kričanie, stiahnutie sa, prehnané emocionálne reakcie, pocity bezmocnosti, strachu a podobne. Často sa to môže prejavovať aj ako požiadavka, či túžba, aby sa o teba niekto (najčastejšie partner) postaral, aby naplnil tvoje potreby. Tiež sa to môže vyzerať ako neschopnosť jednať racionálne a objektívne, riešiť nesúlad s chladnou hlavou. Toto môžu byť všetko prejavy tvojho zraneného vnútorného dieťaťa. Toto dieťa v skutočnosti ani nereaguje na situáciu, ktorá práve prebieha, ale reaguje na situáciu a zranenie z minulosti. Tvoje vnútorné dieťa nedokáže reagovať inak, pretože nemá na to vhodné kompetencie. Tie však mohlo získať len vtedy, ak si malo vytvorené vhodné prostredie pre svoj vývin. No pravdu povediac len málokto z nás mal také šťastie, že zažil ideálne podmienky a ideálne prostredie, teda nedokončil emocionálny a psychický vývin, nemal možnosť dozrieť. Uzdraviť svoje vnútorné dieťa a stať sa emocionálne zrelým dospelým, znamená umožniť všetkým svojim častiam vyrásť a dozrieť.
V každom z nás žije vnútorné dieťa.
Áno, aj v tebe.
Ale kto to teda vlastne je?
Je to časť teba, súčasť tvojej psychiky, tvojho podvedomia. Je to tvoje mladšie ja. Toto vnútorné dieťa predstavuje tvoje najpravdivejšie a najautentickejšie vyjadrenie toho, kým si vo svojej podstate. Vnútorné dieťa je citlivé, zraniteľné a autentické. Je veľmi intuitívne a tvorivé. Prežíva a spontánne dáva najavo smútok aj radosť, lásku aj hnev. Charakteristické sú pre neho vlastnosti ako radosť a hravosť, nevinnosť a citlivosť, zvedavosť a úžas a mnoho ďalších. Je zdrojom tvojej vnútornej múdrosti, ale aj hlbokej bolesti. Vnútorné dieťa v sebe nesie všetky spomienky, zážitky, skúsenosti, emócie, krivdy. Pamätá si každé trápenie, každý moment nepohodlia, strachu, bezmocnosti, samoty. Nesie v sebe všetko, na čo si zabudla, všetko, čo si kvôli veľkej bolesti musela potlačiť alebo vytesniť. Všetky emócie, ktoré si v sebe potlačila a ktoré nemohli byť prejavené a uvoľnené, zostali zaseknuté v tvojom tele. To ti môže spôsobovať rôzne emocionálne problémy, problémy vo vzťahoch a taktiež sa to môže prejavovať ako rôzne chronické bolesti či ochorenia fyzického tela – pretože tie emócie chcú von, chcú byť uvoľnené. Tvoje telo je veľmi múdre. Buď s týmito potlačenými emóciami budeš pracovať vedome, alebo si nájdu inú cestu, ako ich z tela uvoľniť.
Viac o práci s vnútorným dieťaťom tu.
Napísať komentár